Ako malému neposedníkovi zabezpečiť čo najbezstarostnejšie prvé kroky? Nepotrebuje našu pomoc, aby sa naučilo chodiť, zvládne to samo. Prečo by sme mu nemali pomôcť?
Prvou etapou na ceste k chôdzi je, keď sa dieťa ležiace na zemi pokúša dosiahnuť na predmet vzdialený na krátku vzdialenosť. Prelom potom nastane, keď sa postaví na všetky štyri. Konečne môže preskúmať všetky tie dovtedy neznáme priestory a zákutia. Keď sa jedného dňa konečne dostane k pohovke alebo stolíku, chytí ho kľačiac a pokúsi sa vytiahnuť. Zrazu zistí, že sa môže oprieť o chodidlo jednej nohy. A je to tu! Zrazu stojí na oboch nohách a opiera sa. Zrazu sa všetko zmení a je to nové a oveľa zaujímavejšie. A vaše dieťa to všetko dokáže samo bez toho, aby ste mu to ukazovali alebo ho usmerňovali.
Bojuje s rovnováhou
Prvé pokusy postaviť sa alebo urobiť prvé kroky často končia tvrdým "bum" priamo na zadoček. Zvedavé dieťa však začína pracovať s rovnováhou a snaží sa udržať na vlastných nohách. Pustí sa opory jednou rukou, potom druhou a pokúša sa zdvihnúť nohy. Stále sa však drží na jednom mieste. V tej chvíli nemá potrebu odtrhnúť sa a "utekať", práve objavuje silu rovnováhy. Keď sa s ňou zoznámi, prichádza ďalší krok na jeho ceste k prvému samostatnému kroku. Všimnite si, že sa najprv odvážne pustí pozdĺž stola, potom sa pomaly presunie k stoličke a sedadlu. Tlačí stoličku, kočík alebo čokoľvek, čo môže posunúť pred sebou. Za chvíľu sa po páde dokáže zdvihnúť a je pripravené urobiť svoje prvé kroky.
Vyberte dokonalé topánky pre prvé kroky vášho malého dobrodruha.
Verte mu, že si poradí aj sám.
Ako sme naznačili v úvode, dieťa nepotrebuje, aby ho niekto učil chodiť. Je schopné urobiť tento dôležitý krok v živote samo. Mnohí rodičia sa však boja, že ich dieťa bude zaostávať alebo že niečo zanedbajú. A tak v dobrej viere a v snahe urobiť všetko správne zasahujú do prirodzeného procesu a často ho nevhodne narúšajú. Niekedy to naozaj vyžaduje obrovské sebazaprenie, ale verte mi, stačí nechať dieťa, aby si slobodne určovalo svoj vlastný rytmus a vybralo si najvhodnejší okamih na to, aby sa postavilo na nohy a vykročilo. Aká je vaša úloha v tomto štádiu vývoja? Dávať naň pozor, aby si neublížilo, dodávať mu odvahu a chuť skúšať nové veci, chváliť ho aj za najmenšie pokroky a byť pri ňom, keď potrebuje po páde pomasírovať bruško.
Nedržte ho za ruku
Zapamätajte si jednoduché pravidlo - dieťaťa sa dotýkajte len vtedy, keď mu hrozí pád alebo je v situácii, keď by si mohlo ublížiť. Nie je potrebné držať ho za ruky a nútiť ho chodiť. Keď dieťa vediete za ruku, nezískava skúsenosti s rovnováhou a nezískava oporu. V skutočnosti vynecháva časť prirodzeného vývoja. Navyše, ak si dieťa zvykne, že ho od začiatku vediete za ruku, bude to aj naďalej očakávať. Nesnažte sa veci urýchliť, riskujete len to, že sa u dieťaťa vytvorí blok a môže začať odmietať chodiť niekoľko ďalších mesiacov.
Deti sa zvyčajne učia chodiť medzi 10. a 18. mesiacom. Je to veľmi individuálny vývoj a nedá sa povedať, kedy "to príde" pre vaše dieťatko. Podobne nevhodné sú aj rôzne pomôcky, ako sú odrážadlá alebo chodítka. Dieťa v nich síce pohybuje nohami, ale nevidí ich, čo mu bráni správne si uvedomovať priestor a rozvíjať pohyb po zemi.
V prípade nejasností a ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať, či už prostredníctvom našej stránky alebo sociálnych sietí.